Založ si blog

If you could see me now. .

Ach, áno. Keby si ma tak mohol vidieť.

Dnes mám osemnásť rokov. Deň, keď vstupujem do dospelosti. Vidíš ma tam zhora? Máte v nebi ďalekohľad, ktorým ma pozoruješ? Vyrástla som. Dokonca som aj pribrala, naučila som sa chodiť a začala chodiť do školy. Vieš, že sa chcem stať žurnalistkou, však? Chcem priniesť do sveta niečo nové, moje. Môj názor, postrehy a skúsenosti. Chcem, aby ľudia radi pozerali alebo čítali moje výtvory, aby sa tešili k obrazovkám, rádiu alebo stánku s novinami. Nechcem byť len človek zaradeným v rade. Chcem vynikať, objavovať. Ale ty si to vždy vedel, všakže? Tušil si to už vtedy, keď si ma držiac za ruky učil chodiť medzi hračkami. Tušil si, že raz budem výnimočná. Chcem to urobiť kvôli tebe, aby si bol na mňa hrdý.

Každý deň myslím na teba, aké by to bolo, keby si stále žil. Bývali by sme stále v tom dome? Preniesli by sme sa cez útrapy?Pomohol by si nám! Viem to. Ale, bohužiaľ, nemôžem si byť istá. Neustále sa mi v hlave víri myšlienka “Prečo si odišiel?” a nechce odísť, tak ako vtieravý obdivovateľ.

Dodnes ma mrzí, že som sa s tebou nemohla rozlúčiť, keď ťa ukladali do zeme. Mala som len dva roky, ja viem. Pamätám si, ako sme stáli na schodoch aj s Janom a mama nás k tebe nechcela pustiť. Malé očká plné strachu a jemných slzičiek. Potom si tam už nebol. Už si sa nikdy nevrátil. Nepovedal si mi Baboja, neplnil si mi ústa korbáčikmi. Ach, je to tak dávno. Dávno, čo som sa mohla pozerať do tvojich očí a niekedy sa bojím, že si ich pamätám len z videa. Všade mám tvoje fotografie, ako sa na nich usmievaš a si šťastný. Jednu mám od babky. Si na nej, asi trojročný, v dlhom kabáte. A teraz si v čiernom obleku už šestnásť rokov pod rubínovočerveným náhrobným kameňom.

Chodím tam, keď ma nikto nevidí. Rozprávam sa s tebou, ale neviem, či ma počuješ. Niekedy túžim po tom, aby svet existoval na takom princípe ako v Duchovi od Jerryho Zuckera. Aby si bol stále so mnou, dával mi znamenie a ochraňoval ma. Cítim tvoju prítomnosť. Zaspávajúc si predstavujem, že sedíš na mojej posteli, hladkáš ma a rozprávaš mi rozprávku o Jankovi a Marienke, kde Janko a Barborka sú tie dve hlavné postavy, ktoré idú do lesa a Barborka zachráni oboch z pazúrov zlej čarodejnice.

Verím, že raz ma zachrániš tým, že si existoval a mal ma rád najviac na svete. Počkaj tam hore na mňa a drž mi miesto.

(Venované na počesť môjho nebohého dedka, ktorý zomrel 15.12.1997. Ľúbim ťa a chýbaš mi..)

Gulag – čo to je?

09.09.2013

Ako to v maturitnom ročníku býva, povinné čítanie sa stupňuje a každý sa za lákavou vidinou zlepšenej známky nechá presvedčiť. Ja osobne rada čítam „leháro“ pri dobrej knižke je viac »

Sloboda na krku

08.04.2013

Tetovanie bolí. Kto tvrdí, že nie, klame. Neviem, prečo som sa na to dala. Asi ma na to naviedol môj brat so svojím prvým tetovaním - Každý je strojcom svojho šťastia, po latinsky. Niekomu viac »

piggy bank, sporenie, pokladnička, prasiatko

Úspory Slovákov by mali v najbližších rokoch rásť

17.10.2017 13:00

Miera úspor by mohla najbližšie roky rásť. Úspory Slovákov môžu narásť zo súčasných 12,3 tis. eur na obyvateľa nad hranicu 18 tisíc eur.

chlap, mobil, bar, muž

Podvodníci zarábajú na podozrivých číslach

17.10.2017 13:00

Hromadné prezváňania na mobilné telefóny z Libérie, Konga, Mauritánie či Tanzánie sa objavili v posledných dňoch.

Rakka

SOHR: Arabsko-kurdské milície dobyli z rúk IS sýrsku Rakku

17.10.2017 12:43

S odkazom na oznámenie exilovej Sýrskej organizácie pre ľudské práva (SOHR) to uviedli agentúry AFP a Reuters.

zubatá, výstava, Stredoslovenské múzemum

Keď zubatá kosu brúsi – zvyky a obyčaje našich predkov v Stredoslovenskom múzeu

17.10.2017 12:34

Poslednou výstavou z triptychu Základné obrady života človeka je rozsiahla výstava Keď zubatá kosu brúsi, ktorú sprístupnili v Stredoslovenskom múzeu.

Barbora Ševecová

Štatistiky blogu

Počet článkov: 3
Celková čítanosť: 8557x
Priemerná čítanosť článkov: 2852x

Autor blogu

Kategórie